Základné informácie

Pojem "schizofrénia" alebo "schzofrenik" sú pomerne sprofanované a v laickej reči nesprávne označujú situáciu alebo skutočnosť, ak sa dakto napríklad pretvaruje, eventuálne pokiaľ je nútený (pred "šéfom", nadriadeným) "hrať" inú tvár, než aký je v skutočnosti, než akú má v skutočnosti povahu. Schizofréniou sa rovnako nesprávne označuje aj totalitný režim, ktorý od ľudí vynucuje pod hrozbou rôzne krutých trestov, aby sa inak tvárili (obvykle šťastne) pochodujúc pod tribúnami tyranov, a inak doma, aby iné hovorili (zvyčajne s úsmevom na tvári) na verjnosti, a iné doma (často roztrpčene). Jedná sa síce o istý druh rozštiepenia v konaní, no okrem slova "rozštiepenie" uvedené situácie nemajú so skutočnou schizofréniou už nič viac spoločné.

Absentuje základný príznak schizofrénie, ktorým je do rôznej miery (obvykle hrubo) narušený kontakt chorého s realitou. Kým situácie opísané vyššie sú zrozumiteľné, dá sa do správania ľudí v nich vcítiť, dá sa im porozumieť, do myslenia a konania schizofréniou trpiaceho pacienta sa vcítiť nedá a nedá sa mu porozumieť. Tento atribút možno považovať za zásadný.

Pojem "schizofrénia" zaviedol do medicíny prof. Dr. med. Eugen Bleuler v roku 1911 - z gréckeho "σχίζω" (schizó) = rozdeliť, štiepiť a "φρενός" (phrenos) = myseľ. I keď nie celkom presne vystihuje skutočný stav pacienta trpiaceho schizofréniou, lepší pojem doposiaľ nenavrhol nikto, pričom rozhodne pojem "schizofrénia" je výstižnejší, a to aj z hľadiska príčin, priebehu, ako i možností liečby a vhodnejší, než predtým používaný termín "dementia praecox" (predčasná demencia).

Označenie predčasná demencia používalo sa v psychiatrii pre ochorenie zvané v súčasnosti schizofrénia od polovice 19. storočia, jeho používanie zaviedol francúzsky psychiater Benedikt-Augustin Morel. Vychádzalo zo vtedajších iba pozorovacích (a takmer žiadnych liečebných) možností, pričom zdôrazňovalo úbytok mozgových schopností pripomínajúcich demenciu (z "de-" = "preč, zísť z" a "mens" = myseľ, rozum; teda prísť o rozum predčasne).