Syndróm vyhorenia alebo "burn out" syndróm.
Psychicky dobre komponovaný človek pôsobí na svoje okolie priaznivým vplyvom. Kto je však v práci zaťažený svojimi osobnými problémami, ak žije v nadmernom strese a ak je psychicky vyčerpaný, sotva môže plniť svoje poslanie. Kto je vyhorený, len ťažko môže zapáliť iných.
Čo je vlastne "vyhorenie", ako sa prejavuje, ako mu predchádzať a čo robiť, ak ste vyhorení?
Vyhorenie súvisí s povolaním. Rizikové sú najmä profesie spojené s psychickým stresom a povolania, v rámci ktorých dochádza k intenzívnym medziľudským interakciám. Ohrození sú zdravotníci, pracovníci domovov dôchodcov a sociálnych služieb, učitelia, sociálni pracovníci, ale aj úradníci atď.
Každý, kto je dlhodobo vystavený významnému psychickému stresu a nedokáže tento stres prameniaci z vykonávanej práce tolerovať, môže vyhorieť. Tlak na vysoký pracovný výkon a obdobie výrazného pracovného vypätia na jednej strane a nedostatok uznania či ocenenia na strane druhej tvoria predpoklad i spúšťač vyhorenia.
Burn out syndróm sa prejavuje:
mrzutou až mierne depresívnou či úzkostnou náladou,
pocitmi nevýkonnosti myslenia,
vtieravými a rozptyľujúcimi myšlienkami či spomienkami,
poruchami sústredenia a pamäte,
zvýšenou unaviteľnosťou po námahe s poklesom výkonnosti,
nespokojnosťou so životom,
poklesom záujmov a schopnosti tešiť sa,
nechuťou ku každodenným povinnostiam,
poruchami spánku,
podráždenosťou, výbušnosťou dovtedy neobvyklou,
poklesom sebadôvery,
neschopnosťou relaxovať,
pocitmi telesnej slabosti a vyčerpania po bežnej námahe,
svalovými bolesťami, závratmi a bolesťami hlavy.
Do stavu psychického vyhorenia častejšie upadajú ľudia, ktorí majú už predtým nedostatočné sebavedomie a súčasne vysokú potrebu kompenzácie tohto pocitu, ako aj ľudia, pre ktorých je ich práca náhradou za iné životné oblasti a tiež jedinci, ktorí sa nevedia vyrovnať s neúspechom. Začarovaný kruh nastane v prípade, ak nie je dosiahnutý očakávaný výsledok práce pri neschopnosti vyrovnať sa s týmto neúspechom (hoci aj zdanlivým), čo vedie k potrebe reagovať na tieto skutočnosti ešte viac zvýšeným úsilím, z čoho nastáva vyčerpanie, ktoré následne zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho neuspokojivého výsledku.
Varovné signály vyhorenia:
pocit bezradnosti, frustrácie, zbytočnosti, márnosti,
dezilúzia zo života, z vykonávanej práce,
podráždenosť a výbušnosť poškodzujúce vzťahy s ostatnými,
neschopnosť sústrediť sa, rozlíšiť priority,
prejavy sarkazmu či cynizmu ku kolegom i "klientom",
zvýšená konzumácia alkoholu alebo utišujúcich liekov,
nakupovanie zbytočností,
obavy zo zhoršujúceho sa zdravia.
Prevencia vyhorenia:
Prehlbovať vlastné sebapoznanie. Umožní cielené využívanie predností a akceptovanie nedostatkov.
Akceptovať svoje povahové rysy a vlastnosti. Pracovať na osobnostnom raste, no prijať i hranice vlastného rozvoja.
Dbať o kvalitu vzťahov v rodine a vzťahov k ďalším ľuďom.
Pestovať svoje koníčky a záujmy zásadne iné, než vykonávaná profesia.
Dopriať si denne nejakú malú radosť, tešiť sa na niečo (plánovanie príjemných aktivít).
_________________________
Literatúra: Raboch, J., Zvolský P. et al., PSYCHIATRIE, Galén, Praha, ©2001, s.486.
