Syndróm vyhorenia alebo "burn out" syndróm.

Syndróm vyhorenia alebo "burn out" syndróm.

Psychicky dobre komponovaný človek pôsobí na svoje okolie priaznivým vplyvom. Kto je však v práci zaťažený svojimi osobnými problémami, ak žije v nadmernom strese a ak je psychicky vyčerpaný, sotva môže plniť svoje poslanie. Kto je vyhorený, len ťažko môže zapáliť iných. 

Čo je vlastne "vyhorenie", ako sa prejavuje, ako mu predchádzať a čo robiť, ak ste vyhorení?

Vyhorenie súvisí s povolaním. Rizikové sú najmä profesie spojené s psychickým stresom a povolania, v rámci ktorých dochádza k intenzívnym medziľudským interakciám. Ohrození sú zdravotníci, pracovníci domovov dôchodcov a sociálnych služieb, učitelia, sociálni pracovníci, ale aj úradníci atď.

Každý, kto je dlhodobo vystavený významnému psychickému stresu a nedokáže tento stres prameniaci z vykonávanej práce tolerovať, môže vyhorieť. Tlak na vysoký pracovný výkon a obdobie výrazného pracovného vypätia na jednej strane a nedostatok uznania či ocenenia na strane druhej tvoria predpoklad i spúšťač vyhorenia.

Burn out syndróm sa prejavuje:

  • mrzutou až mierne depresívnou či úzkostnou náladou,

  • pocitmi nevýkonnosti myslenia, 

  • vtieravými a rozptyľujúcimi myšlienkami či spomienkami, 

  • poruchami sústredenia a pamäte,

  • zvýšenou unaviteľnosťou po námahe s poklesom výkonnosti,

  • nespokojnosťou so životom,

  • poklesom záujmov a schopnosti tešiť sa,

  • nechuťou ku každodenným povinnostiam,

  • poruchami spánku,

  • podráždenosťou, výbušnosťou dovtedy neobvyklou,

  • poklesom sebadôvery,

  • neschopnosťou relaxovať,

  • pocitmi telesnej slabosti a vyčerpania po bežnej námahe,

  • svalovými bolesťami, závratmi a bolesťami hlavy.

Do stavu psychického vyhorenia častejšie upadajú ľudia, ktorí majú už predtým nedostatočné sebavedomie a súčasne vysokú potrebu kompenzácie tohto pocitu, ako aj ľudia, pre ktorých je ich práca náhradou za iné životné oblasti a tiež jedinci, ktorí sa nevedia vyrovnať s neúspechom. Začarovaný kruh nastane v prípade, ak nie je dosiahnutý očakávaný výsledok práce pri neschopnosti vyrovnať sa s týmto neúspechom (hoci aj zdanlivým), čo vedie k potrebe reagovať na tieto skutočnosti ešte viac zvýšeným úsilím, z čoho nastáva vyčerpanie, ktoré následne zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho neuspokojivého výsledku.

Varovné signály vyhorenia:

  • pocit bezradnosti, frustrácie, zbytočnosti, márnosti,

  • dezilúzia zo života, z vykonávanej práce,

  • podráždenosť a výbušnosť poškodzujúce vzťahy s ostatnými, 

  • neschopnosť sústrediť sa, rozlíšiť priority,

  • prejavy sarkazmu či cynizmu ku kolegom i "klientom",

  • zvýšená konzumácia alkoholu alebo utišujúcich liekov,

  • nakupovanie zbytočností,

  • obavy zo zhoršujúceho sa zdravia.

Prevencia vyhorenia:

  1. Prehlbovať vlastné sebapoznanie. Umožní cielené využívanie predností a akceptovanie nedostatkov.

  2. Akceptovať svoje povahové rysy a vlastnosti. Pracovať na osobnostnom raste, no prijať i hranice vlastného rozvoja.

  3. Dbať o kvalitu vzťahov v rodine a vzťahov k ďalším ľuďom.

  4. Pestovať svoje koníčky a záujmy zásadne iné, než vykonávaná profesia.

  5. Dopriať si denne nejakú malú radosť, tešiť sa na niečo (plánovanie príjemných aktivít).

_________________________

Literatúra: Raboch, J., Zvolský P. et al., PSYCHIATRIE, Galén, Praha, ©2001, s.486.