Poisťovne neplnia nariadenie vlády (záver).

VI. Súčasnosť verzus realita

    Porovnanie vládou nariadeného (nariadenie zo dňa zo 17. decembra 2008) minimálneho počtu lekárskych miest v odbore psychiatria; psychiatrické ambulancie s počtom obyvateľov daných krajov prináša nasledovný graf:

  Aká je však realita v porovnaní s nariadením vlády? V Bratislavskom kraji má byť minimálne 29,5 LM v psychiatrických ambulanciách. Realita: 66,41! Viac ako +125% nad minimum! V Trnavskom kraji nesmie byť menej ako 27 lekárskych miest. Reálne je iba 25,8. Rozdiel -4,44%! V Trenčianskom kraji má byť 29,2 LM, reálne je 31,23 (+6,95%). V Nitrianskom kraji má byť najmenej 34,5 LM, je 36,05 (+4,49%). V Žilinskom kraji má byť aspoň 33,9 LM, je 37,25 (+9,88%). V Banskobystrickom kraji má byť minimum 32 LM, je 39 LM (+21,87%). V Prešovskom kraji nesmie byť menej ako 38,9 LM, reálne je iba 33,9 (-12,85%)! A v Košickom kraji má byť najmenej 37,6 LM, reálne je až 52,98 LM (+40,90%)! Nepomer medzi nariadením vlády a realitou znázorňuje nasledovný graf:

VI. Dostupnosť nedostupná, bezplatnosť platená.

        Naša vlasť sa pýši princípom sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Máme síce ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ale podľa Ústavného súdu „bezplatne nie je zadarmo“.

        Okrem zdravého rozumu našťastie aj Slovník Slovenského jazyka Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied je iného názoru, náš najvyšší rozhodca Ústavný súd. Podľa Slovníka Slovenského jazyka „bezplatný“ znamená „konaný, poskytovaný  bez platenia“ a na dôvažok ako prvý príklad nasleduje v tomto slovníku „ bezplatné ošetrenie“. V Pravidlách slovenského pravopisu sa rovnako uvádza, že „bezplatný“ je „za ktorý sa neplatí“, tiež „neplatený , nehonorovaný“ a  príslovku „bezplatne“ slovník vysvetľuje „bez odmeny, bez honoráru, zadarmo“.

        Tu ide o vážnejšiu vec, než o debatu, či poplatky áno, alebo nie! Tu ide o popretie základného práva spôsobom krkolomným a priečiacim sa aj spisovnému štátnemu jazyku! Pokiaľ sa nezmení Ústava SR a nemá nastať Babylonský jazykový chaos, tak bezplatný je aj zadarmo a diskusie tu mali dávno skončiť. Akákoľvek iná cesta, než zmena Ústavy SR a následne až potom rozhodnutie o poplatkoch, je cestou priamo do pekla.

        V štáte, kde Ústava SR je iba slávnostne nosená a predvádzaná, nie však reálne vnímaná ako zmluva nás všetkých o demokratickom systéme našej vlasti, nebude si môcť byť nik nikdy istý ničím. Na margo tohto súdneho rozhodnutia možno by stálo za pokus požiadať ústavných sudcov, aby pracovali „bezplatne“ (bez platu). Nemusia mať žiadne obavy, ak si stoja za tým, čo sami tvrdia, lebo veď to nebude zadarmo.

        Klišé „Na Slovensku je to tak!“ je tak defenzívne a paralyzujúce, vyvolávajúce apatiu, bezmocnosť, neosožné a zbytočné. Nebude donekonečna tolerované a do budúcna sa treba konečne začať pozerať „Na Slovensku to teda nebude tak!“.

        Mali by sme celkom dobrý dôvod sa spýtať poisťovní, prečo počet lekárskych miest v psychiatrických ambulanciách narástol od roku 2005 do r.2008 v Bratislavskom kraji až o 9,7 LM, kým v Trnavskom a Trenčianskom kraji len o 0,81 LM, v Nitrianskom kraji iba o 0,16 LM, v Žilinskom kraji o 5,3 LM, v Banskobystrickom kraji o 2,27 LM, v Prešovskom kraji len o 1,25 LM a v Košickom kraji až o +11,16 LM!

                Klásť otázky poisťovniam, ako nakladajú s prostriedkami nás všetkých a upozorniť na nespravodlivosť poisťovňami založenú, podporovanú a udržiavanú bolo cieľom tohto môjho príspevku a bude cieľom ďalších príspevkov. Pretože ak by sa malo tipovať, tak si vsadím na zazmluvnenie ďalšej psychiatrickej ambulancie v Bratislavskom alebo Košickom kraji. Donekonečna však nesmie byť a nebude takýto postup poisťovní tolerovaný. Aby uzatvárali nové zmluvy v predimenzovaných krajoch (kde konkrétne v Bratislavskom kraji je situácia v počte psychiatrov na 100 000 obyvateľov dokonca lepšia, ako v najrozvinutejších krajinách sveta).