Nesplnenie povinnosti členským štátom Slovenskou republikou

anibline

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) z 25. júla 2008
"Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 2002/22/ES – Článok 26 ods. 3 – Elektronické komunikácie – Siete a služby – Jednotné európske núdzové volacie číslo – Neprebratie v stanovenej lehote“

Vo veci C‑493/07,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 9. novembra 2007,
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Braun a J. Javorský, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Slovenskej republike, v zastúpení: J. Čorba, splnomocnený zástupca,
žalovanej,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory G. Arestis, sudcovia J. Malenovský a T. von Danwitz (spravodajca),
generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,
tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

  1. Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika si tým, že nezabezpečila, aby podniky, ktoré prevádzkujú verejné telefónne siete, dali k dispozícii, pokiaľ je to technicky možné, informácie o mieste volajúceho pri volaniach na jednotné európske núdzové volacie číslo „112“ orgánom spracovávajúcim núdzové volania, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 26 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367, ďalej len „smernica“).
  2. Článok 26 ods. 3 smernice stanovuje:
    „Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré prevádzkujú verejné telefónne siete dali k dispozícii, pokiaľ je to technicky možné, orgánom spracovávajúcim núdzové volania, informácie o mieste volajúceho u všetkých volaní na jednotné európske núdzové volacie číslo ‚112‘.“
  3. Na základe článku 38 ods. 1 smernice boli členské štáty povinné prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 24. júla 2003 a bezodkladne o tom informovať Komisiu.
  4. Podľa článkov 2 a 54 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33), bola Slovenská republika povinná vykonať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou odo dňa svojho pristúpenia k Európskej únii, teda od 1. mája 2004.
  5. Keďže Komisii neboli oznámené ustanovenia prijaté Slovenskou republikou na dosiahnutie súladu s článkom 26 ods. 3 smernice a nemala k dispozícii žiadne informácie, ktoré by jej umožňovali vyvodiť záver, že opatrenia potrebné na prebratie uvedeného článku do vnútroštátneho právneho poriadku tohto členského štátu boli prijaté v stanovenej lehote, začala konanie o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES.
  6. Po zaslaní výzvy zo 4. apríla 2006 Komisia 12. októbra 2006 zaslala odôvodnené stanovisko.
  7. V odpovedi na toto odôvodnené stanovisko Slovenská republika uznala, že ešte nedodržiava smernicu, a uviedla, že opatrenia na jej prebratie budú účinné od 1. júla 2007.
  8. Keďže Komisia následne nedostala od Slovenskej republiky žiadne nové informácie a nemala k dispozícii informácie, na základe ktorých by sa mohla domnievať, že opatrenia potrebné na prebratie smernice do vnútroštátneho práva boli prijaté, rozhodla sa podať predmetnú žalobu.
  9. Vo svojej žalobe Komisia uvádza, že sprístupnenie informácií o mieste volajúceho pri volaniach na jednotné európske núdzové volacie číslo „112“ orgánom spracovávajúcim núdzové volania je technicky možné.
  10. Slovenská republika vo svojom vyjadrení k žalobe uznáva, že si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 26 ods. 3 smernice. Uvádza, že má v úmysle splniť svoje povinnosti čo najskôr, a pokiaľ to bude možné, ešte pred vyhlásením rozsudku Súdneho dvora v tejto veci.
  11. Preto je opodstatnené konštatovať, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, ku ktorému sa má posudzovať existencia nesplnenia povinnosti (pozri najmä rozsudky zo 14. septembra 2004, Komisia/Španielsko, C‑168/03, Zb. s. I‑8227, bod 24, a z 27. októbra 2005, Komisia/Luxembursko, C‑23/05, Zb. s. I‑9535, bod 9), opatrenia potrebné na zabezpečenie prebratia článku 26 ods. 3 smernice do slovenského právneho poriadku neboli prijaté.
  12. Za týchto podmienok treba považovať žalobu podanú Komisiou za dôvodnú.
  13. V dôsledku toho je potrebné určiť, že Slovenská republika si tým, že nezabezpečila, aby podniky, ktoré prevádzkujú verejné telefónne siete, dali k dispozícii, pokiaľ je to technicky možné, informácie o mieste volajúceho pri volaniach na jednotné európske núdzové volacie číslo „112“ orgánom spracovávajúcim núdzové volania, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 26 ods. 3 smernice.

O trovách

14. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Slovenskú republiku na náhradu trov konania a Slovenská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil:

  • Slovenská republika si tým, že nezabezpečila, aby podniky, ktoré prevádzkujú verejné telefónne siete, dali k dispozícii, pokiaľ je to technicky možné, informácie o mieste volajúceho pri volaniach na jednotné európske núdzové volacie číslo „112“ orgánom spracovávajúcim núdzové volania, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 26 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby).
  • Slovenská republika je povinná nahradiť trovy konania.

anibline

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 8. februára 2007

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 96/48/ES – Transeurópske siete – Interoperabilita systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc – Neprebratie“

Vo veci C‑114/06,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 27. februára 2006,
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Zavvos a T. Kukal, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Slovenskej republike, v zastúpení: R. Procházka, splnomocnený zástupca,
žalovanej,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory E. Juhász, sudcovia R. Silva de Lapuerta a T. von Danwitz (spravodajca),
generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,
tajomník: R. Grass,

vyhlásil tento

Rozsudok

  1. Komisia Európskych spoločenstiev svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 96/48/ES z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (Ú. v. ES L 235, s. 6; Mim. vyd. 13/017, s. 152), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.
  2. Článok 23 ods. 1 smernice 96/48 stanovuje:
    „Členské štáty zmenia, doplnia a prijmú právne predpisy, nariadenia a správne opatrenia tak, aby oprávnili používanie komponentov interoperability a uvedenie do prevádzky a prevádzku subsystémov, ktoré spĺňajú ustanovenia tejto smernice, a to do 30 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Ihneď o tom budú informovať Komisiu.“
  3. Na základe svojho článku 25 nadobúda táto smernica účinnosť v 21. deň odo dňa jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, ku ktorému došlo 17. septembra 1996.
  4. Podľa článku 2 Zmluvy uzavretej 16. apríla 2003 medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 236, s. 17), ako aj článku 2 v spojení s článkom 54 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33) bola Slovenská republika povinná prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby ku dňu pristúpenia k Európskej únii, teda k 1. máju 2004, dosiahla súlad so smernicou 96/48.
  5. Keďže Komisia nebola informovaná o opatreniach prijatých na zabezpečenie prebratia smernice 96/48 do slovenského právneho poriadku v lehote stanovenej aktom o podmienkach pristúpenia, začala konanie o nesplnení povinnosti upravené v článku 226 prvom odseku ES. Komisia po tom, čo vyzvala Slovenskú republiku na predloženie pripomienok, vydala 5. júla 2005 odôvodnené stanovisko, ktorým tento členský štát vyzvala na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
  6. Keďže z odpovede slovenských orgánov na uvedené odôvodnené stanovisko vyplynulo, že tento členský štát ešte neprijal opatrenia potrebné na prebratie smernice 96/48, Komisia sa rozhodla podať žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
  7. Vo svojom vyjadrení k žalobe Slovenská republika nepopiera vytýkané nesplnenie povinnosti. Uvádza len, že je pripravená zabezpečiť vykonanie rozsudku Súdneho dvora vyhláseného v tejto veci.
  8. Z toho vyplýva, že v deň rozhodný pre posúdenie nedodržania povinnosti, ktorý je určený uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku (pozri najmä rozsudky z 30. mája 2002, Komisia/Taliansko, C‑323/01, Zb. s. I‑4711, bod 8, a zo 16. októbra 2003, Komisia/Írsko, C‑388/02, Zb. s. I‑12173, bod 6), neboli prijaté opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie prebratia smernice 96/48 do slovenského právneho poriadku.
  9. Za týchto podmienok sa musí žaloba, ktorú podala Komisia, považovať za dôvodnú.
  10. V dôsledku toho treba určiť, že Slovenská republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 96/48, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

O trovách

11. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Slovenskú republiku na náhradu trov konania a Slovenská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil:

  • Slovenská republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 96/48/ES z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.
  • Slovenská republika je povinná nahradiť trovy konania. 

anibline

Vyhľadávanie na webovom sídle Európskeho súdneho dvora.

anibline

Publikované: 1. júl 2011

anibline