Prehlásenie zodpovedného autora za obsah tejto stránky:

Ilustračný obrázok je snahou o nadsádzku, autor obrázok nakreslil ako satirické stvárnenie súčasného "rozdvojenia" záujmov akciových spoločností - zdravotných poisťovní, ktorých logickým cieľom je tvorba zisku. Tieto akciové spoločnosti zriadené podľa Obchodného zákonníka sú (ako už názov zákonníka napovedá) predovšetkým o obchode. Bez dostatočných ochranných mechanizmov je logické a z pohľadu akcionárov akciových spoločností - zdravotných poisťovní úplne pochopiteľné, že v systéme povinného zdravotného poistenia je chorý poistenec finančnou záťažou, prekážkou na ceste k zisku. Akcionár si želá výnosy a dividendy, čo je jeho absolútne právo. Nie je zavinením akciových spoločností - zdravotných poisťovní - táto situácia. Vinníkom je nepodarená legislatíva prameniaca od "Zajacovej reformy zdravotníctva", ktorá nedáva poistencom do rúk žiadne kontrolné mechanizmy vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, ktorým odvádzajú poistné. Poistenec má iba povinnosti, tou hlavnou je platiť poisťovni poistné. Nemá právo na zastúpenie v kontrolných orgánoch poisťovne, nemá právo požadovať od poisťovne informácie o jej hospodárení, nemá právo kontrolovať, či poisťovňa oprávnene vykazuje zisk, či je to v poriadku, ak je poisťovňa tzv. zisková, a pritom na čakacích listinách má desiatky a možno stovky poistencov čakajúcich nezriedka mesiace ba až rok napr. na výmenu bedrového kĺbu. Hoci to nie je nezákonné, voči poistencovi je to určite nespravodlivé. Poisťovňa sa o poistenca začne reálne intenzívne zaujímať až vtedy, ak má dlžobu na poistnom. A to je skutočne legislatívna tragédia. Tragédia zavedená Zajacovým experimentom, tragédia nezrušená Ficovou vládou. Napriek silným rečiam Robert Fico nenašiel odvahu vrátiť poisťovniam ich verejnoprávny charakter. 

Obrázok je teda satirou a pokiaľ to bude možné, zodpovedný autor za obsah týchto stránok vytvorí obdobné satirické obrázky aj na všetky ostatné zdravotné poisťovne. 

Autor nezdieľa Zajacovu pseudo reformu a jej idey. Autor je zástancom dobrovoľného poistenia. Z daní by bola pokrytá bazálna zdravotná starostlivosť každému občanovi, za čo by zaplatil štát. Zajac začal robiť reformu u zdravotnej sestry a to tak, že jej znížil plat. 

O peniaze však ide až v prvom rade. A úplne logické by bolo začať s reformou tam, kde peniaze prvýkrát vstupujú do systému. 

Porovnajte spoločne so mnou dnešok a moju fikciu o dobrovoľnom zdravotnom poistení.

Dnešok: každý musí odvádzať poistné (povinne). Otázka - kto je potom pre obchodnú spoločnosť výhodnejší? Chorý, či mŕtvy poistenec? Z pohľadu obchodníka zaručene ten mŕtvy. Tam už nie sú žiadne výdavky. Žiadne platby za lieky. 

Fikcia budúcnosti - dobrovoľné poistenie: zrazu sa všetko totálne mení. Pohľad poisťovne sa otáča o 180 stupňov. Lebo mŕtvy poistenec už nikdy nezaplatí poistné. Zrazu je výhodnejší chorý, než mŕtvy, zrazu je cieľom poisťovne čím skoršie uzdravenie poistenca, lebo kým je chorý, nemusí platiť poistné. Zrazu poisťovňa tlačí lekárov nie k šetreniu na poistencoch, ale k tej najkvalitnejšej liečbe, aby bola choroba čím skôr preč. A ak aj ide o nevyliečiteľné ochorenie, nevadí, poisťovňa poskytne všetko potrebné, aby tak mala reklamu, aby sa poistili ďalší nepoistení občania.

Od tej chvíle by poisťovne opustili honosné paláce, v ktorých sídlia a prepustili by najmenej polovicu zbytočných zamestnancov. Poisťovací agenti by vybehli do terénu, žiadne vysedávanie v klimatizovaných pracovniach a kanceláriách. Presviedčali by, získavali klientov.

Ak by sa Vám ako pacientovi stalo, že Váš lekár Vás objedná až o dva mesiace, lebo má od poisťovne nejaký nezmyselný limit, jediné, čo by ste mohli urobiť, pokiaľ by ste chceli naposledy telefonicky zavtipkovať s Vašou doterajšou poisťovňou, by bol telefonát na ich non stop linku, či nevedia, kde je nejaká lepšia poisťovňa, ktorá nemá u Vami zvoleného lekára nezmyselné limity. 

Poisťovne by tak, ako v krajinách, kde nie je povinné poistenie uzákonené, ponúkali online 24 hodín denne a 7 dní v týždni poistenie - a verte, že rovnako, ako v prípade havarijného dobrovoľného poistenia motorových vozidiel - so stále vyššími bonusmi a zľavami. 

Predposledná otázka - čo dôchodcovia? Odpoveď pochádza z povesti "O troch grošoch". Jedná sa o generáciu našich rodičov, je našou povinnosťou vrátiť im jeden groš, čo nám požičiavali. Dalo by sa to vyriešiť dočasným (bohužiaľ, život je taký, naši rodičia a dôchodcovia sú tu dočasne, jasné, že nik nevie, kto zomrie skôr, ale obyčajne rodič predchádza svoje dieťa pri odchode z tohto sveta) zvýšením dane. Povedzme o percento. A tieto peniaze účelovo a pod prísnou kontrolou použiť len na poistenie dôchodcov. Ak by si z toho niektorý úradník kúpil hoci iba obložený chlebíček, mal by dostať doživotie.

Posledné otázky - čo s tými, čo sa nepoistia?

1. majú na to, no nepoistia sa. V tom prípade zdravotnú starostlivosť zaplatia v plnom rozsahu z vlastného vrecka. A možno prídu aj o dom, či auto. Ak si havarijne nepoistím auto a ak spôsobím dopravnú nehodu, nikoho nezaujíma, z čoho si zaplatím opravu. Za každý nerozum sa platí. Kto si myslí, že bude večne mladý a nebude nikdy chorý, je podľa mňa hlúpy a za hlúposť sa platí.

2. nemajú na to, sú napríklad nezamestnaní a podobne. V takom prípade budú ošetrení. Nikoho predsa nechceme nechať zomrieť iba preto, že nemá peniaze. No ošetrenie bude iba základné, aj keď s dodržaním všetkých medicínskych pravidiel. A zaplatí sa z daní tých, ktorí pracujú.

Dnešný systém je zo dňa na deň nespravodlivejší k tým, ktorí pracujú a odvádzajú poistné. Nemajú žiadnu výhodu, len nevýhody. Zamestnávateľ im podľa Zákonníka práce povolí maximálne sedem návštev zdravotníckeho zariadenia do roka. Kým oni si vyderú bedrový kĺb počas ťažkej driny, dlhodobo nezamestnaný a neprispôsobivý občan, pijúc v krčme pivo s borovičkou za sociálne dávky, nadávajúc, že dostáva aj tak málo, si v opitosti zlomí bedrový kĺb. Precitne sa na traumatologickom oddelení a okamžite dostane kĺb umelý, kĺb titánový, za cca 9 tisíc €, kým chudák zamestnanec čaká na takýto kĺb aj 365 dní.

Zdravotné poistenie má byť solidárne, ale obojstranne. Dnes zvýhodňuje len flákačov a tých, čo nikdy nechceli a ani nechcú robiť. Tých, čo pijú ako dúhy. vrátia sa domov, zmlátia manželku a deti, ktorých liečbu zaplatíme zase iba my zamestnaní, následne sa dostanú do väzenia, ktoré im rovnako platíme z našich daní. Solidarita je súdržnosť jedného s druhým, nie zneužívanie toho, kto zarába tým, čo nič nerobí. (vh, 17.7.2010)