8.MÁJ 2010: 65.VÝROČIE VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM
8. mája 1945 sa skončila nočná mora zvaná Druhá svetová vojna. Víťazstvo nad fašizmom v Európe, zdvihnuté prsty W. Churchilla do tvaru písmena "V" ako "Victory" sú naveky vpísané do dejín ľudstva. Víťazstvo nad zlom. Nad diktátorom Hitlerom. Nad fašistickými vrahmi a ich prisluhovačmi. Víťazstvo drobného odvážneho človeka na čele armády spojencov, spočiatku celkom osamelého a predsa nemenej silného, hoci osamotený, už v júni 1940 odozneli jeho nezabudnuteľné slová "Nikdy sa nevzdáme!" ("We shall never surrender!"). Tak po vyše 5 rokoch nesmierne krvavého globálneho konfliktu mali občania Európy dôvod sláviť. Hoci radosť sa miešala s bolesťou. Pretože: 60 miliónov ľudských obetí, z toho 20 miliónov vojakov. Holokaust, koncentračné tábory smrti vzali život vyše 6 miliónom nevinným židovským občanom. Vyše 12 miliónov ľudí prevažne z východnej Európy odvlečených na nútené práce do Nemecka. Okrem kolaborantov našli sa však našťastie aj skutoční hrdinovia, ktorí uprostred temnoty doby, bez toho, aby videli na horizonte čo i len svetielko nádeje, sami zapálili nádej v iných, nečakajúc za to nič a často skutočne zle končiac.
Žiaľ, ani náš Slovenský národ nemá celkom jasno v otázke Druhej svetovej vojny. Pritom je to jednoduchá rovnica. Tí, ktorí ospevujete Tisa, čo ste zabudli, že fašizmus bol porazený? Že Hitler prehral? Keby niet Slovenského národného povstania, patrili by sme k porazeným štátom odsúdení platiť vojnové reparácie. Tiso, nech už urobil čokoľvek, predovšetkým bol prezidentom fašistického Slovenského štátu, prisluhovač a kolaborant nacistov, čo poslal na istú smrť desaťtisíce nevinných slovenských Židov.
A pritom - dvaja skutoční hrdinovia spomedzi Slovákov - brigádny generál Ján Golian a armádny generál Rudolf Viest - postavili sa na odpor Hitlerovi a podieľali sa mierou vrchovatou na vypuknutí Slovenského národného povstania. Uchránili nás - Slovákov pred hanbou a ponížením z porážky vo vojne. Nezostalo im nič, napokon ani vlastný život. Riskovali a napokon aj obetovali všetko pre našu budúcnosť. Pre to, že tu vôbec sme, že nás nesplynovali v gestapáckych koncentrákoch, lebo tak naivný hádam nikto nie je, aby si myslel, že Hitler s nami do budúcna v jeho čisto árijskom germánskom svete počítal. Dňa 3. novembra 1944 počas teroristického záťahu Einsatzkommanda 14 proti povstalcom generál Ján Golian spolu s generálom Viestom boli zajatí v Pohronskom Bukovci. Nasledovali výsluchy na štábe EK-14 a v Bratislave. Po výsluchoch nasledoval prevoz do Berlína, kde oboch generálov napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov odsúdili na trest smrti. Poprava bola pravdepodobne vykonaná v koncentračnom tábore vo Flossenburgu v neznámy deň roku 1945.
Tiso, hoci bez akýchkoľvek pochybností vojnový zločinec, má hrob na národnom cintoríne. A dvaja skutoční hrdinovia? To nevie nik.
(vh, 25.apríl 2010)
