21.september: SVETOVÝ DEŇ ALZHEIMEROVEJ CHOROBY

anibline

Demencia a Alzheimerova choroba: čas od slov ku skutkom.

Témou číslo jedna pre Svetový deň Alzheimerovej choroby v roku 2010 je demencia. Je najvyšší čas prejsť od rečnenia a od slov ku skutočnej akcii v boji s touto chorobou! Je najvyšší čas, aby vlády a široká verejnosť prijali všetky dostupné opatrenia, ktoré môžu zvýšiť povedomie o demencii (ktorá sa nazýva aj "epidémiou 21. storočia") a zlepšili poskytovanie služieb pre ľudí postihnutých demenciou a pre ich opatrovateľov.

Každý rok 21.septembra sa združenia pre Alzheimerovu chorobu po celom svete zjednotia, aby si pripomenuli Svetový deň Alzheimerovej choroby a rok 2010 nie je žiadnou výnimkou, ba práve naopak udalosti odohrávajúce sa v medzinárodnom meradle (globálna kríza atď.) by nemali zatieniť význam nielen už známej liečby a všestrannej podpory pacientom a ich rodinám a nemali by v žiadnom prípade ubrať financie z výskumov, ktoré sa venujú hľadaniu účinnej liečby. Jedine veľký počet ľudí spojených naprieč kontinentami a dostatočné mediálne pokrytie môže znamenať enormný rozdiel pre ľudí postihnutých Alzheimerovou demenciou, pre ich rodiny a opatrovateľov.

Nosnou témou konferencie v tomto roku bude správa zameraná na hospodársky vplyv demencie a na zníženie rizika tzv. "úsporných opatrení", ktoré by mali paradoxne katastrofálny dopad pre globálnu ekonomiku.

Čo je to demencia?

Demencia je progresívne, degeneratívne ochorenie mozgu, syndróm, ktorý ovplyvňuje pamäť, myslenie, správanie a emócie. Demencie nepozná sociálne, ekonomické, etnické alebo geografické hranice a ovplyvňuje ľudí na celom svete. Demencia zatiaľ zákonite progreduje, čo pre postihnutých jedincov znamená potrebu starostlivosti pri všetkých aspektoch každodenného života. Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie a tvorí 50-60% všetkých prípadov demencie, pričom vekom sa jej častosť stupňuje. Je spôsobená abnormálnymi zmenami buniek mozgu.

Medzinárodné štúdie preukázali, že demencia sa vyskytuje vo všetkých krajinách sveta. Demencie postihuje 1 z 20 ľudí starších ako 65 rokov a 1 z 5 vo veku nad 80 rokov. Na celom svete žije približne 30 miliónov ľudí trpiacich Alzheimerovou demenciou. Odhaduje sa, že do roku 2050 sa ich počet zvýši na viac ako 100 miliónov.

Starostlivosť o opatera.

Výskum dokázali, že väčšina ľudí s demenciou žije naďalej vo svojich domovoch a starostlivosť zabezpečujú najbližší príbuzní, pričom samotná táto opatera je spojená s veľkou psychickou a finančnou záťažou.

Náklady na starostlivosť.

Opatrovatelia musia opustiť svoju prácu alebo aspoň znížiť svoj pracovný úväzok, liečba samotného ochorenia (známa iba niekoľko desiatok ostatných rokov) predstavuje pomerne vysoké náklady pre postihnutých, ich rodiny, ako aj pre systémy verejného zdravotného poistenia a sociálnej starostlivosti. Odhaduje sa, v Spojených štátoch priame a nepriame ročné náklady na starostlivosť o ľudí s demenciou sú viac než 100 miliárd amerických dolárov.

Čo je dôležité?

Poznanie prvých príznakov demencie. Demencia je obklopená stigmami a mýtmi. Mnoho ľudí prvé príznaky demencie pokladá za "normálny" dôsledok starnutia, a preto nevyhľadajú pomoc a podporu včas. Poznanie príznakov demencie je prvým krokom k stanoveniu diagnózy. Diagnóza môže pomôcť k zníženiu úzkosti ľudí s demenciou a ich rodín a môže pre nich znamenať väčšiu šancu ťažiť z existujúcich ochorenie výrazne spomaľujúcich spôsoboch liečby, môže im otvoriť prístup k zdrojom a informáciám a poskytnúť viac času na naplánovanie budúcnosti a zlepšiť kvalitu života ich blízkych.

Prvé príznaky demencie:

  • poruchy pamäti,
  • náročnosť pri plnení bežných každodenných úloh,
  • problémy vyjadrovať sa správne a zrozumiteľne, nachádzať správne slová,
  • výpadky orientácie (obvykle časom, situáciou a miestom),
  • zníženie úsudku,
  • problémy s pozornosťou, jej zameraním a výdržou,
  • používanie nesprávnych vecí (napr. staršia žena, vynikajúca kuchárka, začne variť polievku, ale namiesto rezancov chce do vody nasypať ceruzky, vyzerá bezradne a zmätene),
  • odkladanie vecí na iné, než obvyklé miesto (strácanie vecí chorými niekedy vnímané ako kradnutie cudzou osobou),
  • zmeny v nálade alebo správaní, ktoré sa objavujú ešte skôr, než poruchy pamäte, celkové zhoršenie ovládania emočných reakcií, neobvyklé výbuchy zlosti, inokedy smiechu,
  • zmeny osobnosti - zmazávanie charakteristických osobnostných čŕt,
  • strata iniciatívy, 

Ďalšie informácie nájdete na stránke Nadácie MEMORY.

Dotazník porúch pamäti

Odpovedzte na 11 otázok v dotazníku a konzultujte výsledok s príslušným odborníkom. Je dôležité čo najskôr správne identifikovať tieto problémy.

Odpovede na tieto otázky neumožňujú stanovenie diagnózy demencie alebo Alzheimerovej choroby. Môžu byť zamyslením sa nad tým, či zmeny nie sú vážnejšieho charakteru a či nie je potrebné odborné vyšetrenie.

Označte políčko, ktoré najlepšie vyjadruje problémy s pamäťou vyšetrovaného.

    Áno Nie Neviem
1. Opakuje si stále niečo alebo pýta sa stále na to isté?
2. Je viac zábudlivý/-á, má problémy s krátkodobou pamäťou?
3. Potrebuje si robiť záznamy na pripomenutie vecí, ako sú domáce práce, nákupy, užívanie liekov?
4. Zabúda na dohovorené stretnutia, rodinné udalosti, sviatky?
5. Vyzerá smutný/-á, skleslo alebo je plačlivý/-á častejšie než v minulosti?
6. Začal/-a mať problémy s počítaním, používaním peňazí a kontrolou financií?
7. Stratil/-a záujem o svoje obľúbené činnosti ako hobby, čítanie, návštevy kostola, alebo iné sociálne aktivity?
8. Začína potrebovať pomoc pri jedení, obliekaní, kúpaní, toalete?
9. Začína byť podráždený/á, nepokojný/á, podozrievavý/á alebo začína vidieť, počuť, veriť nereálnym veciam?
10. Existujú obavy ohľadne jeho/jej schopnosti riadiť auto, napr. nebezpečie zablúdenia, alebo nebezpečnej jazdy, alebo prestal/-a riadiť auto? Ak nikdy neriadil/-a auto, odpovedzte "Nie".
11. Má problémy pri vyjadrovaní sa s nájdením vhodných slov, s ukončením vety alebo pomenovaním vecí a ľudí?
 
 

Viac ako päť odpovedí „Áno" môže znamenať prítomnosť porúch pamäti a je vhodné konzultovať tieto otázky s lekárom.

Od 50 až do 70% všetkých ľudí s demenciou trpí Alzheimerovou chorobou, ktorá je degeneratívnym ochorením, ktoré pomaly a postupne ničí mozgové bunky. Je pomenované po Alojzovi Alzheimerovi, nemeckom neurológovi a psychiatrovi, ktorý v roku 1907 prvýkrát popísal príznaky tohto ochorenia a neuropatologické prejavy Alzheimerovej choroby charakteru plakov v mozgu. Toto ochorenie postihuje pamäť a mentálne funkcie (napr. myslenie, rozprávanie, úsudok, kontrolovanie emočných reakcií, orientácia) a môže spôsobovať aj zmätenosť, zmeny nálady a poruchy správania. Prvé príznaky sú tak nenápadné, že často zostanú bez povšimnutia, a to ako zo strany dotknutej osoby, ako aj jej rodiny a priateľov. Ako choroba postupuje, symptómy sú viac a viac nápadné a začnú zasahovať do rutinnej práce a bežných sociálnych aktivít. Praktické problémy s každodennými úlohami, ako je obliekanie, umývanie, spravovanie osobných peňazí sa stáva tak obtiažne, až napokon pacient ostane celkom závislý na iných. Alzheimerova choroba nie je infekčná, ani nákazlivá. Najčastejšou príčinou smrti pacientov trpiacich na Alzheimerovu chorobu je pneumónia (zápal pľúc), pretože choroba postupne narušuje a poškodzuje aj mozgové ovládanie a riadenie fungovania imunitného systému, čo samo o sebe zvyšuje riziko infekcie, pričom ak postihnutý je pacientom ležiacim, hromadenie hlienu v pľúcach a zhoršené prekrvenie ako aj okysličovanie robí tento dýchací orgán zraniteľným. Táto choroba postihuje ľudí aj pod hranicou staroby (mladších, než 65 rokov veku). Jej výskyt sa však s narastajúcim vekom významne zvyšuje.

Zdroj: Alzheimer Europe Office, Luxembourg, © 2010