PHOBIA SOCIALIS

Alebo: ... sociálna fóbia.

Sociálna fóbia (ďalej SF) patrí medzi poruchy úzkostné, neurotické a stresom podmienené. Treba povedať, že sa s ňou v psychiatrickej praxi stretávame menej často, než je jej skutočný výskyt. Mnohí pacienti sa za jej prejavy cítia zahanbení a už z vlastného princípu ochorenia, podľa ktorého ide o zlý pocit, ak je človek pozorovaný inými ľuďmi, dá sa predpokladať, že pacienti trpiaci na SF budú zdržanliví, ak majú navštíviť psychiatrickú ambulanciu, usadiť sa do čakárne medzi X neznámych ľudí a pri chvení sa od úzkosti (často navonok viditeľnom trase rúk) tváriť sa, že sa nič nedeje.

SF sa vyskytuje prakticky rovnako často u mužov, ako u žien. Prejavuje sa ako strach vznikajúci pri pozorovaní  alebo hodnotení inými ľuďmi. Nezáleží na inteligencii, ekonomickom zázemí, zamestnaní.

Na rozdiel od prejavov bežnej trémy, ktorú pociťuje pred dôležitou udalosťou takmer každý zdravý človek sa jedinci trpiaci SF:

- nemôžu vymočiť na verejnom WC, hoci majú plný mechúr a močiť by aj mali,

- nedokážu jesť v prítomnosti cudzích ľudí, ba niekedy si ani nabrať jedlo na tanier; stávajú sa mimoriadne neobratní, jedlo im padá na zem, výrazný býva i tras rúk.

SF často vzniká v mladosti (cca 20.rokov veku) a jej priebeh je chronický. Zhoršuje sa niekedy pri priamom pohľade „z očí do očí“. Pacienti sa uťahujú do seba, sociálne sa izolujú alebo si vytvárajú celý komplex riešení, ako sa vyhnúť „pozorovaniu“ iných, ktoré vnútorne vnímajú ako zosmiešňovanie. Strácajú sebavedomie, nezriedka sa u nich prejavia príznaky depresie rôzneho stupňa. Stáva sa, že SF vzniká iba ako predzvesť závažnejšej poruchy (napríklad depresie). Ťažké formy SF prebiehajúce roky bez liečby sú potenciálne až dôvodom na invaliditu. Neliečené formy SF sa spájajú aj s vyšším rizikom rozvoja návyku na alkohol alebo utišujúce lieky.

PRÍČINY: Predpokladá sa nefunkčnosť resp. nedostatočná funkčnosť chemických systémov mozgu viažucich sa k serotonínu a dopamínu. Istý dôraz sa kladie na geneticky danú ľahkú zraniteľnosť citov.

LIEČBA: prvou voľbou je v tomto prípade psychoterapia, z liekov sa ako účinné javia niektoré druhy liekov proti depresii. U ťažkých foriem SF sa musí začať najskôr liekmi, až po stabilizovaní chemickej rovnováhy v mozgu možno uvažovať aj nad psychoterapiou.

Prognóza: Na dobre nastavenej liečbe vhodne kombinovanej s psychoterapiou majú pacienti trpiaci SF pomerne dobrú šancu, že sa ich nepríjemné úzkostné pocity zmiernia, niekedy aj celkom stratia. Posudzovanie z forenzného hľadiska: Ak sa jedná o človeka trpiaceho iba SF, nezakladá táto skutočnosť právo na vyrieknutie záveru o znížených poznávacích a ovládacích funkciách. Inými slovami – pacient trpiaci iba SF je v trestnom konaní vnímaný ako človek, ktorý si plne uvedomoval, čo je správne a čo nie a pokiaľ sa dopustil nejakého jednania majúceho znaky trestného činu, mal by byť zaň v plnej miere zodpovedný (trestnoprávne).

 

MUDr. Vladimír Hacek, 14. máj 2012

 

Literatúra:

  • Kolibáš, E. et al., ŠPECIÁLNA PSYCHIATRIA, UK Bratislava, 1996, s. 23.

  • Novotný, V. et al., ŠPECIÁLNA PSYCHIATRIA, UK Bratislava, 2010, s. 23-24.

  • Höschl C., Libiger, J., Švestka, J., PSYCHIATRIE - druhé, doplněné a opravené vydání, r. 2004, TIGIS, Praha, s.498-500.

  • Raboch, J., Pavlovský, P. et al., KLINICKÁ PSYCHIATRIE V DENNÍ PRAXI, Galen, Praha, r.2008, s. 107.

  • SMOLÍK, P., DUŠEVNÍ A BEHAVIORÁLNÍ PORUCHY, Maxdorf, Praha, r. 1996, s. 253-255.

  • RABOCH, J. et al., PSYCHIATRIE - DOPORUČENÉ POSTUPY PSYCHIATRICKÉ PÉČE, Galén, Praha, r. 1999, s.63-66.

  • HORKÝ, K., et al., LÉKAŘSKÉ REPETITORIUM, druhé vydání, Galén, r. 2005, s.157.

  • PRAŠKO, J. et al., OBECNÁ PSYCHIATRIE, Univerzita Palackého v Olomouci, r. 2011, s. 98-99.

Súvisiaci text: prehľad niektorých fóbií.

Zverejnené: 14. máj 2012